Elektronické dalekohledy Kelvin (šošovkový (refraktor), 90 mm)

Priemer objektívu udáva veľkosť prednej šošovky alebo zrkadla ďalekohľadu v milimetroch. Tento parameter patrí medzi najdôležitejšie pri výbere hviezdarskeho ďalekohľadu, pretože určuje, koľko svetla je prístroj schopný zachytiť. Čím väčší je priemer objektívu, tým viac svetla ďalekohľad zhromaždí a tým jasnejší a detailnejší obraz dokáže zobraziť.

Väčší priemer objektívu umožňuje pozorovať slabšie objekty hlbokého vesmíru, ako sú hmloviny, hviezdokopy alebo galaxie, a zároveň zlepšuje rozlíšenie detailov napríklad na povrchu Mesiaca alebo planét. Ďalekohľady s menším priemerom sú zvyčajne ľahšie, kompaktnejšie a vhodné pre začiatočníkov alebo príležitostné pozorovanie.

Vo všeobecnosti platí, že pri výbere teleskopu je vhodné uprednostniť čo najväčší priemer objektívu v rámci rozpočtu a požadovanej prenosnosti. Väčšia apertura totiž prináša výrazne lepšie pozorovacie možnosti než samotné vysoké zväčšenie.

Ohnisková vzdialenosť udáva vzdialenosť medzi objektívom (šošovka alebo zrkadlo) hviezdarskeho ďalekohľadu a miestom, kde sa sústreďujú svetelné lúče a vzniká obraz. Tento parameter sa uvádza v milimetroch (mm) a patrí medzi základné technické údaje teleskopu.

Ohnisková vzdialenosť ovplyvňuje predovšetkým dosiahnuteľné zväčšenie a veľkosť zorného poľa. Ďalekohľady s kratšou ohniskovou vzdialenosťou poskytujú širšie zorné pole a sú vhodné najmä na pozorovanie rozsiahlejších objektov hlbokého vesmíru, napríklad hmlovín, hviezdokôp alebo galaxií. Naopak teleskopy s dlhšou ohniskovou vzdialenosťou umožňujú dosahovať vyššie zväčšenia a hodia sa predovšetkým na detailné pozorovanie Mesiaca, planét alebo dvojhviezd.

Výsledné zväčšenie ďalekohľadu sa určuje kombináciou ohniskovej vzdialenosti teleskopu a ohniskovej vzdialenosti použitého okulára. Čím dlhšia je ohnisková vzdialenosť ďalekohľadu, tým vyššie zväčšenie možno pri použití rovnakého okulára dosiahnuť.

Typ konštrukcie ďalekohľadu označuje optický princíp, na ktorom je teleskop založený. Rôzne konštrukcie využívajú šošovky, zrkadlá alebo ich kombináciu na zachytenie a sústredenie svetla. Tento parameter ovplyvňuje vlastnosti ďalekohľadu, ako je kvalita obrazu, veľkosť prístroja, hmotnosť aj vhodnosť pre rôzne typy pozorovania.

Medzi najbežnejšie konštrukcie patria refraktory (šošovkové ďalekohľady), ktoré používajú sústavu šošoviek a sú známe ostrým a kontrastným obrazom, vhodným napríklad na pozorovanie Mesiaca a planét. Reflektory (zrkadlové ďalekohľady) využívajú zrkadlá, vďaka čomu môžu ponúknuť väčší priemer objektívu za priaznivejšiu cenu a sú obľúbené na pozorovanie objektov hlbokého vesmíru. Katadioptrické ďalekohľady kombinujú šošovky aj zrkadlá a ponúkajú kompaktnú konštrukciu s univerzálnym využitím.

Voľba konštrukcie ďalekohľadu závisí najmä od spôsobu použitia, požadovanej prenosnosti a typu objektov, ktoré chcete pozorovať.

Svetelnosť ďalekohľadu, označovaná ako f/ pomer, vyjadruje pomer medzi ohniskovou vzdialenosťou teleskopu a priemerom jeho objektívu. Tento parameter sa zapisuje napríklad ako f/5, f/8 alebo f/10 a ovplyvňuje predovšetkým šírku zorného poľa a vhodnosť ďalekohľadu pre rôzne typy astronomických objektov.

Svetelnosť sa vypočíta podľa vzorca:

f = ohnisková vzdialenosť / priemer objektívu

Napríklad ďalekohľad s parametrami 150/750 mm má svetelnosť f/5.

Ďalekohľady s nižším f/ pomerom (napr. f/4 až f/5) poskytujú širšie zorné pole a sú vhodné najmä na pozorovanie rozsiahlych objektov hlbokého vesmíru, ako sú hmloviny alebo hviezdokopy. Stredná svetelnosť (f/6 až f/8) predstavuje univerzálny kompromis vhodný pre rôzne typy pozorovania. Vyšší f/ pomer (f/10 a viac) sa hodí predovšetkým na detailné pozorovanie Mesiaca, planét alebo dvojhviezd.

Svetelnosť teda pomáha určiť, či je ďalekohľad vhodnejší na širokouhlé pozorovanie objektov hlbokého vesmíru, alebo na detailné sledovanie menších a jasnejších objektov.